Ženy mali zakázané plakať na pohreboch
Klasický pohreb v starom Ríme sa vždy začal sprievodom, ktorý kráčal po ulici. Čím viac plačúcich ľudí v sprievode bolo, tým viac rešpektu mŕtvy človek dostal. Niekedy si dokonca rodina zosnulého najala špeciálne ženy, ktoré plakali, aby zapôsobili na dav. Neskôr bola táto tradícia považovaná za extrémnu a negatívnu, takže ľudia nemali povolené zamestnávať „odborníkov na plač“.
Krviprelievanie proti všetkým chorobám
Tento spôsob liečby bol populárny už 2 000 rokov až do začiatku 20. storočia. Krviprelievanie sa praktizovalo na liečenie akéhokoľvek ochorenia a často spôsobovalo viac škody než úžitku, a ešte väčšie oslabenie pacienta.
Zlá hygiena
V niektorých stredovekých krajinách ľudia verili, že voda iba spôsobuje chorobu človeku a vši sa nazývajú „perly Božie“. Túto vieru zdieľali aj monarchovia. Izabella I. z Castilly bola hrdá na skutočnosť, že sa umyla len dvakrát v živote: pri narodení a pred jej svadbou. Podľa jedného svedectva jeden kavalír kedysi komentoval svoje špinavé ruky a nechty, na ktoré kráľovná odpovedala: „Oh, keby ste len videli moje nohy!“
