Ruth Neudeck
“Kariéru” začína v roku 1944 a rýchlo stúpa nahor vďaka jej brutalite. Bola vymenovaná vedúcou tábora v jednom z čistkových táborov v Ravensbrücku. Svedectvo jednej z bývalých väzenkýň popisuje, ako jednému väzňovi podrezala hrdlo hranou od lopaty. Hovorilo sa, že patrí medzi tie najhoršie. Po vojne sa snažila utiecť, ale bola dolapená, odsúdená za zavraždenie 5000 žien a detí a popravená obesením.
Herta Bothe
Je známa pre svoj vzdorovitý postoj. Keď v interview šesťdesiat rokov po vojne povedala “Urobila som chybu? Nie. Chybou bolo, že to bol koncentračný tábor, ale musela som tam ísť, inak by som sa do neho dostala sama. To bola moja chyba.”
Pracovala v tábore Stutthoff blízkosti Gdansku. Pre jej brutálne bitie väzenkýň ju prezývali “sadistka zo Stutthoffu”. Po oslobodení tábora Britskou armádou jej bolo nariadené, aby ukladala telá zavraždených väzňov do masových hrobov. V tom istom rozhovore s hnevom spomenula, že bola “vydesená, že sa nakazí týfusom, pretože im britské stráže nepovolili nosiť rukavice alebo masky.” Popisovala, ako jej pri prenášaní mŕtvych v rukách zostávali paže a nohy čiastočne rozložených tiel, a ako jej ich zdvíhanie spôsobovalo bolesť v chrbte. Po vojne bola odsúdená na 10 rokov, ale v roku 1956 bola prepustená. Herta Bothe stále žije.
