Veríte na minulé životy? Skutočne sa ľudská duša prevteľuje, alebo je to len výmysel? Možno vám pravdu pomôžu odhaliť tieto príbehy detí, z ktorých až mrazí!
Minulé životy patria medzi témy, ktoré sú neustále opradené otáznikmi. Touto témou sa zaoberá mnoho štúdií ako vedeckých, tak psychiatrických. Existenciu života pred životom sa ale stále jasne dokázať nepodarilo. Napriek tomu existujú tisíce ľudí, ktorí si spomínajú na to, ako žili a čím boli pred svojím súčasným životom.
James Leigninger
James sa narodil v roku 1998 a keď mal dva roky, ukázal na fotografiu Iwo Jima v Pacifiku a povedal rodičom, že to je to miesto, kde bolo zničené jeho lietadlo. Rodičia boli šokovaní a začali pátrať po informáciách. Zistili, že tam stroskotalo len jediné: lietadlo amerického pilota Jamesa Hustona.
James bol zabitý Japoncom na konci druhej svetovej vojny v roku 1945. James si spomenul, že v minulom živote bol poručíkom Jamesom. Mával nočné mory o ohni, horiacich lietadlách a haváriách. Rodičia sa stretli s posádkou poručíka Jamesa. Tí potvrdili, že všetky detaily, na ktoré si chlapec spomenul, boli 100 % presné.
Edward Austrian
Tento 4 ročný chlapec mal vždy strach z vlhkých a daždivých dní. Mal hovoriť o výrastku na krku ako o priestrele. Nedávalo to zmysel, kým raz matke nepovedal, že bol vojakom v prvej svetovej vojne.
“Prežil som zákopovú vojnu. Volal som sa James a zomrel som, keď som mal 18 rokov. Bojoval som vo Francúzsku. Pochodovali sme hrozným bahnom, stále pršalo, triasol som sa zimou a moja puška bola strašne ťažká. Počul som zozadu ranu, strela preletela cez môjho kamaráta a potom ma zasiahla do krku. Cítil som ústa plné krvi.”
Navyše bol Edward často chorý, trápili ho bolesti krku, ktoré opisoval tak, akoby mal guľku v krku. Lekári mu zistili rastúcu cystu v krku, ktorá bola formou nebezpečného nádoru. Preto sa rozhodli pre operáciu, ktorej predchádzala operácia krčných mandlí. Nasledujúcu noc po vyoperovaní mandlí začal mať Edward spomienky na to, ako kedysi bojoval ako vojak v zákopoch. Príbeh rozprával s takými detailmi, ktoré 4 ročné dieťa mohlo len ťažko poznať. Rodičia mu najskôr neverili a príbeh považovali za detské táraniny. Názor zmenili až po tom, ako sa mu cysta v krku začala strácať, akonáhle začal mať spomienky na strelenú guľku v krku. Edwardov otec je lekár a preto vedel, že sa deje niečo výnimočné. Ako u väčšiny detí, aj u Edwarda sa tieto spomienky časom vytratili a s nimi aj strach z dažďa a blata.
