Oxana Malaya, Ukrajina
Tu vzniká debata, či Ukrajinka Oxana Malayaová, môže byť oficiálne považovaná za “divoké dieťa”. Hlavným dôvodom je jej výchova. Nie, jej rodičia žijú, len sú to extrémni alkoholici. Oxana bola 8 rokov tak veľmi zanedbávaná, že celý život žila len so psami. Po 8 rokoch bola nájdená a rovnako tak aj jej životné podmienky. Keď ju našli, komunikovala štekaním a na záchod chodila rovnako ako psy, áno presne tak. Úspešne sa ale začlenila späť do ľudskej kultúry a teraz pracuje na farme ako dojička kráv. Podstúpila významnú terapiu, aby sa naučila reči a veciam, ktoré my považujeme za samozrejmosť.
John Ssebunya, Uganda
Narodil sa v Ugande v neskorých osemdesiatych rokoch. John Ssebunya je dôkazom toho, že dieťa by nemalo vo svojom skorom živote vidieť nič príšerného. Keď mal okolo 2 až 3 roky, tak videl, ako jeho otec zavraždil jeho matku. Podľa rozprávaného príbehu utiekol z domu a žil s mačiakmi (opice). Opice mu nosili jedlo, hrali sa s ním a ukázali mu, ako má prežiť vo voľnej prírode. Neskôr ho našla miestna žena, ktorá ho priviedla do neďalekého sirotinca. Jeho začlenenie späť medzi ľudí trvalo skoro 10 rokov. V roku 1999 už bol schopný hovoriť a prijala ho k sebe britská rodina, ktorá mu túžila pomôcť žiť normálny život.