Červená čiapočka
Vo verzii, ktorá je nám všetkým dôverne známa, je na konci Červená čiapočka šťastlivo zachránená statočným poľovníkom, ktorý zabije nespratného vlka. Avšak v pôvodnej francúzskej verzii zo 17. storočia od Charlesa Perraulta to až také idylické nebolo.
Karkulku tu predstavovala mladá, dobre vychovaná dáma, ktorá sa spýtala vlka na cestu k starej mame. Ten jej dal falošné inštrukcie, Karkulka ho poslúchla a vlk ju zožral. To je celé, žiadny poľovník ani stará mama. Len tučný vlk a mŕtva Karkulka. Žiadny happyend. Morálnym ponaučením z tohto príbehu malo byť, že sa nemá tak ľahko dôverovať cudzincom. 🙂
Hrozná Snehulienka
V príbehu o Snehulienke, ktorý je nám známy, tiež nie sú niektoré časti úplne najnormálnejšie a najrozprávkovejšie. A to napríklad keď Kráľovná žiada lovca aby zabil Snehulienku a ako dôkaz priniesol jej vyrvané srdce. No oproti pôvodnej verzii je toto len slabý odvar.
V originálnej „rozprávke“ totiž Kráľovná od lovca žiadala ako dôkaz Snehulienkinu pečeň a pľúca, ktoré mali byť následne podávané na večernej hostine. Hmm, v pohode. Okrem toho sa Snehulienka v pôvodnej verzii nezobudila z dlhého spánku vďaka magickému bozku od princa, ale v sedle princovho koňa, keď si viezol jej mŕtve telo do zámku. Čo tam s ňou chcel asi robiť? Rozprávka bratov Grimmovcov sa končila utýraním zlej Kráľovnej, ktorá musela tancovať v horúcich železných topánkach, nonstop až kým nezomrela.
